14. I will survive with Louis Tomlinson?- 2.časť

27. ledna 2014 v 23:53 |  I will survive...with Louis Tomlinson?
|I will survive with Louis Tomlinson?|From English|Autor:Kirsty|Translate:Kristen|Warnings: --|



Scarlett's POV
"Hm... kam ideš?"
"Pozrieť si pamiatky?" Spýtala som sa rétoricky.
"Teraz nemôžeš ísť, čoskoro máš zvukovú skúšku." Informoval ma Harry s ústami naplnenými až po okraj waflami.
"To nie je fér."
"Nič nie je fér, čo sa týka lásky a vojny."
"Ako mám teraz dať Danovi tento úžasný sveter s lamou?" Spýtala som sa, držiac sveter v rukách, ktorý som mala výhodne zbalený so sebou.
"Kto je Dan?"
"A chcem ukázať Philovi môj neuveriteľný leví rev."
"Sakra, vyzerá to, že namiesto toho budeš musieť proste vystupovať pred tisíckami ľudí." Odvetil sarkasticky.
"Toto by sa nestalo, keby si ma nezamkol v autobuse." Zamračila som sa na neho.
"Páčilo sa ti to." Žmurkol na mňa.
"Sklapni." Odsekla som.
"Takže, porozprávali ste sa o všetkom?" Spýtal sa potichu a naklonil sa ponad stôl tak, aby to nikto v autobuse nemohol počuť.
"Áno." Prehlásila som jednoducho.
"A?"
"Išlo to... dobre."
"Dobre?"
"Išlo to veľmi dobre, až kým si nás nevyrušil." Zamrmlala som si popod nos.
"Čo?"
"Nič." Povzdychla som a nechala ho sedieť za stolom, zatiaľ čo na mňa neustále kričal 'čo'. Išla som späť do svojej postele, vyhodila na ňu svoje veci a vyskočila hore. Prehrabávala som sa cez twitter na mobile, zatiaľ čo som čakala na toho, kto bol v sprche, kým bude hotový. Bolo to príjemné prekvapenie vidieť o trošku viac followerov a tým trošku myslím pár stoviek, bola som takmer na tisícke.
'Čoskoro vystúpenie, kto dnes večer ide? :D' Tweetla som, nebola som najspoločenskejšia osoba, takže aj písanie updatov na twitteri vyzeralo extrémne zvláštne, hoci som to pravdepodobne spravila viac nekooperatívne, ako by to malo byť. Upokojila som sa, keď som videla, že ľudia odpovedajú, necítila som sa tak veľmi ako cudzinec na tomto turné. Nechcela som mať povinnosť ísť každý večer na pódium a mať vystúpenie, pri ktorom nemám tušenie, kto som.
Hneď ako som počula vypnúť sprchu, som doslova vyletela zo svojej postele smerom ku kúpeľni. Zobrala som si čisté oblečenie, ktoré som mala nachystané už skôr. Keď som stála pred dverami kúpeľne vyšlo najavo, že mi niečo z môjho outfitu chýba.
"Hey Zayn, nevidel si moju - HARRY STYLES, PREČO MÁŠ NA HLAVE MOJU PODPRSENKU?!" Prerušila som samú seba v polovice vety, keď sa mi poskytol pohľad na Harryho Stylesa, ktorý pochodoval po autobuse s mojou jasne červenou podprsenkou na hlave, ktorá sa teraz zhodovala s farbou mojich líc. Rýchlo som sa prešmykla okolo Zayna a začala naháňať Harryho.
"Myslím si, že sa mi hodí!" Uškrnul sa pyšne, keď sa vyhol môjmu zovretiu.
"Harry Styles, vráť mi to hneď teraz!" Žiadala som ho s rukami položenými na bokoch.
"Hey, pozrite sa na mňa, som Scarlett a som veľmi sarkastická." Robil si zo mňa srandu a zosmiešňoval ma, keď si dal moju podprsenku okolo hrudníka. Treskla som sa po čele, vo vnútri som kričala a snažila sa, aby som nezačala kričať aj naozaj.
"HARRY!" Zakričala som z plných pľúc, ako som ho začala naháňať. Začal utekať popri gaučoch a stoloch, aby sa mi vyhol, avšak ja som mala trošku viac rešpektu k tomuto autobusu a zostala som stáť s nohami pevne prilepenými k podlahe.
"Budeš sa musieť snažiť viac ako toto." Dráždil ma, keď stál na stole a vyzeral omnoho viac ako on, keď pyšne pózoval v mojej podprsenke. Jednoducho som prevrátila očami a znova si položila ruky na boky.
"Len žiarliš na moje výhody." Naznačovala som, na čo on vybuchol do smiechu.
"Čo sa tu deje?" Spýtal sa Niall s jeho premočenými vlasmi, keď sa vynoril z kúpeľne, všetci ostatní sa tiež zhromaždili okolo, aby videli, čo spôsobuje ten zmätok.
"Je tu pár dôvodov, prečo tu pochoduješ v mojej podprsenke." Skonštatovala som.
"Pouč ma." Zasmial sa.
"Číslo 1." Začala som, keď som sa prechádzala sem a tam, vedľa stola, na ktorom stál. "Tajne túžiš byť dievčaťom, hoci vďaka tvojmu predchádzajúcemu činu by som to nenazývala tajomstvom." Dospela som k názoru. "Číslo 2." Dodala som predtým, ako by mohol niečo povedať. "Túžiš mať mužské prsia, aby si mal výhovorku nosiť podprsenku." Uškrnula som sa, keď vyzeral úplne zmätene. "A posledné číslo 3, chcel by si sa stať ženou, pretože tvoja mužnosť nie je až o toľko väčšia od nuly." Uškrnula som sa.
"Čo?" Zhltol to, zoskočil zo stola, takže teraz stál priamo predo mnou.
"To znamená, že máš malý-"
"Oukej, to by stačilo." Prerušil ma Liam, zakryl mi rukou ústa, takže posledná časť mojej vety bola stlmená.
"Tento krát si vyhrala." Priznal Harry a hodil mi podprsenku do tváre.
"Ďakujem ti veľmi pekne." Odvetila som sarkasticky, keď som prešla okolo všetkých do kúpeľne.
Sprchovanie sa v pohybujúcom autobuse bolo nanajvýš zábavné, vy by ste pravdepodobne počkali, kým nedôjdete na miesto, ale ja som mala hlasovú skúšku hneď ako prídeme, nechcela som vyzerať špinavo pred tisíckami prázdnych sedadiel, pomyslela som si ironicky. Dôkladne som si opláchla vlasy a snažila sa vyhnúť najhoršej možnej situácii v sprche, hoci ísť rýchlo cez výmole na cestách to robili omnoho ťažším.
"Šampón v oku, ŠAMPÓN V OKU!" Kričala som, keď pevne zavrela oči a načahovala sa v malej miestnosti po uterák.
"Scarlett, si v poriadku?" Spýtal sa znepokojený hlas spoza dverí.
"Som v pohode!" Odvetila som a trela smrteľnú látku z oka.
"Si si istá?" Spýtal sa Niall.
"Jop, iba si hĺbkovo čistím oko!" Žartovala som.
"Dobre, tak sa pri tom bav!" Odvetil. Jemne som sa zasmiala na jeho jasne zmätenom tóne a skočila späť do sprchy, opatrne, aby som si nezlomila krk.
"TAKE ME AWAY, A SECRET PLACE, A SWEET ESCAPE!" Spievala som z plných pľúc, keď som pokračovala v penení, oplachovaní a takto stále dokola.
"VYSTÚPENIE!" Zakričal mi Harry do ucha, keď sme čakali v zákulisí.
"Ďakujem vám Kapitán Očividne." Odvetila som sarkasticky, zatiaľ čo som si ladila gitaru.
"Toto robí pri každom vystúpení, na to si zvykneš." Usmial sa na mňa Louis a sledoval ma, ako prechádzam prstami po strunách.
"Ďakujem za varovanie." Zachichotala som sa a snažila sa necítiť pri ňom až tak trápne, ale nemohla som si pomôcť cítiť nič po tom, čo som nepočula, čo sa chystal povedať.
"Tešíš sa?"
"Extaticky." Uškrnula som sa.
"Dobre." Žiaril. "Veľa šťastia, budeš výborná, tak ako vždy." Zachichotal sa.
"Ďakujem." Usmiala som sa na neho. "Aj tebe." Zasmiala som sa nešikovne. Zahliadla som aj Kendall, ktorá sa mi vyhýbala celý deň, kútikom oka, zízala na mňa ako na korisť. Ak by sa dalo zabíjať pohľadom, bola by som v pekle a späť najmenej 20 krát.
"Scarlett, 2 minúty." Informoval ma Matt. Na odpoveď som iba prikývla a hlboko sa nadýchla, ako som ho nasledovala k boku pódia. Čelila som opačnej strane pódia, ktorá bola prichystaná presne ako minulú noc a pripravovala som sa na revúce publikum. Už som počula výkriky a nikto nebol ešte na pódiu, teraz zneli hlasno, ale to bolo nič v porovnaní s tým, keď vyšlo na pódium ich 5 tínedžerskych idolov, ktorí im rozbúšili srdcia. Sústredila som sa na svoje dýchanie, keď som kútikom oka niečo zachytila, alebo skôr niekoho; Kendall. Bola späť, aby mi venovala jej obvyklý pohľad cez celé pódium. Tak veľmi, ako som chcela odvrátiť pohľad a sústrediť sa na čokoľvek iné len nie na jej zamračený ksicht, som nemohla od nej odtrhnúť oči ani len na mihnutie oka. Netušila som, čo sa jej melie cez hlavu, hoci som si vedela predstaviť, že to je množstvo hnevu a s najväčšou pravdepodobnosťou ma neznáša ešte viac ako predtým. Keďže som ju nevidela celý deň, bolo jasné, že je nahnevaná na všetkých chalanov, ale bola to ich chyba, odtiahli ju preč proti jej vôli, aj keď si myslím, že ani jedného z nich netrápilo, že ich neznáša, oni všetci ju neznášajú.
"Potrebuješ, aby som ťa znovu uviedol?" Zacvrlikal Harry, keď sa zjavil po mojom boku, konečne sa mi podarilo odtrhnúť pohľad od toho diabla, číhajúceho na druhej strane pódia.
"Myslím, že to tento krát zvládnem." Uškrnula som sa na neho.
"Chcel som dráždiť publikum." Zakvičal.
"Som si istá, že keby si vystupoval vo svojich 'slávnych' remienkoch, tak by si ich dráždil." Robila som si z neho srandu.
"Kto ti o tom povedal?" Zalapal po dychu.
"Čo myslíš?" Odvetila som a vrtela obočím.
"Takže o tomto ste sa s Louisom rozprávali?"
"A že máš veľmi zlý dych, ale nechceli sme to pred tebou spomínať." Uškŕňala som sa. Jeho odpoveď bola, že si capol ruku okolo úst a ovoňal si vlastný dych.
"Hej, nesmrdí mi z úst."
"Ja viem." Zasmiala som sa. "Ale uveríš čomukoľvek." Žmurkla som na neho, keď sa postavil a nevyzeral veľmi pobavene.
"Už ťa viac nemám rád." Odvetil a predstieral, že sa urazil.
"Oh sakra, môj život oficiálne skončil." Odvetila som dramaticky.
"Mám rád túto tvoju stránku." Prehlásil, čím zmenil tému.
"Akú moju stránku?"
"Šťastnú, sarkastickú, ale šťastnú Scarlett." Zažiaril, úsmev som mu jemne opätovala. Neuvedomovala som si, ako šťastne vyzerám. Bola som vskutku šťastná, ale nie úplne, horlivá otázka bola; čo sa chystal Louis povedať? Zožieralo to každú moju myšlienku.
"Ideme za 10." Povedal mi Matt do slúchadla. Čoskoro som zabudla na Harryho a sústredila sa na odpočítavanie v uchu. "3...2...1!"
"Veľa šťastia!" Zakričal Harry, keď som vykročila na pódium. Usmiala som sa na publikum a zamávala som im, tvár sa mi rozžiarila, keď niekto v dave skandoval moje meno. Okamžite som vedela, keď publikum spievalo v prvých radách tak hlasno, ako to išlo, že to bude úžasná show.
"Som celá spotená." Zasmiala som sa, keď som sa otriasla ako pes.
"Zostaneš sa na nás pozerať?" Spýtal sa Louis, keď sa všetci zhromaždili.
"Videla som vás minulú noc, teraz chceš, aby som to sledovala znova?" Zalapala som po dychu, ich výrazy boli na nezaplatenie, mysleli si, že som to povedala vážne. Zrejme nie je Harry jediný naivný. "Žartujem, samozrejme, že zostanem."
"Chystal som sa začať plakať." Robil si srandu Harry.
"Potrebovala by si nad hlavou žiarovku, ktorá by nám povedala, kedy to myslíš sarkasticky." Odvetil Zayn.
"Potom by to nebola žiadna zábava vytáčať vás, chalani." Uškrnula som sa.
"Si zlá." Odvetil a jemne sa smial.
"Mala by som to brať ako kompliment."
"Ideme za 10." Zakričal na nich Matt, keď sa postavili do kruhu, aby spravili ich rituál pred vystúpením.

"Veľa šťastia!" Zakričala som za nimi, keď sa rozbehli smerom k pódiu. Stála som v tej istej pozícii ako predtým, perfektný výhľad na všetkých. Ako vybuchli do ich prvej pesničky, pery sa mi začali automaticky hýbať spolu so slovami piesne. Chystala som sa, že začnem ziapať refrén spolu s nimi, no zrazu som zacítila na pleci jemné poklopkanie, čo donútilo zrýchliť tlkot môjho srdca. Rýchlo som sa zvrtla a odstúpila o krok späť, keď som zbadala Kendall, ako hľadí priamo na mňa, pár centimetrov od mojej tváre. Oči sa mi naširoko otvorili, ako som čakala, kým niečo povie alebo spraví. Čakala som facku, ale prekvapivo neprišla.
"Môžeme sa porozprávať?"
"Urm, iste." Zadržiavala som úsmev.
"V súkromí." Odvetila prísne.
"P-prečo?" Koktala som a prižmúrila na ňu oči. Neverila som jej, ani trochu.
"Je tu príliš hlučno." Zaklamala, bolo tu hlučno, ale stále sa dalo jasne počuť kohokoľvek naokolo rozprávať. Toto ma iba donútilo byť ohľadom nej ešte viac opatrnejšia, s najväčšou pravdepodobnosťou nechcela, aby niekto počul, čo sa chystá povedať, čo znamenalo, že to nebude nič, čo by som chcela počuť. Prevrátila som očami predtým, ako som za ňou ťahala nohy. Kráčala až hlúpo rýchlo, avšak ja som si dala to úsilie a držala s ňou krok. Bola tu 98,9% šanca, že tento malý 'rozhovor' bude o tom, že som zamilovaná do jej frajera, nemyslím si, že by bola schopná to len tak zmiesť pod koberec, čo bola škoda, pretože som sa neobťažovala vyrovnať s drámou. Proste som chcela zabudnúť na všetko, čo som povedala a nejako sa naučiť držať hubu. Skončili sme kráčaním v desivom tichu po chodbe, začala som rozmýšľať, že ma vedie von alebo do jej netopierej jaskyne alebo niekam, ale ona zastavila priamo vonku pred dverami. Skôr ako som sa stihla opýtať, čo je vnútri, otvorila dvere a vošla priamo dnu. Neochotne som ju nasledovala dovnútra, miestnosť bola dosť malá a bola namaľovaná veľmi matným bežovým odtieňom. Vnútri nebolo nič zaujímavé, iba malý gauč a stolík strategicky na boku. Odignorovala som gauč, vyskočila na stôl a húpala nohami dopredu a dozadu, zatiaľ čo som sledovala Kendall chodiť hore-dole s jej permanentne zamračeným ksichtom.
"Takže ty nechodíš s Harrym?" Prehovorila konečne a prelomila tú trápnosť vo vzduchu.
"Nie..." Nemohla som uveriť, že jej to trvalo tak dlho, kým si to uvedomila. Ona určite nebola ten najbystrejší nástroj v krabici.
"Prečo si klamala?" Zavrčala, prekrížila si ruky na hrudi a zastavila sa na mieste, hľadiac mi do duše. Prehltla som a snažila som odtrhnúť pohľad od jej prenikavých očí, ale boli také manipulujúce, že bolo ťažké odvrátiť pohľad. Začala som sledovať dvere, ktoré sme nechali trochu pootvorené, ale pripomenula som si niečo, čo mi povedal Harry minulú noc, nemôžem utekať pred mojimi problémami, z toho nikdy nič dobré nevzniklo.
"Nemyslím, že by sa to niekedy vyvinulo tak veľmi, ako by sa malo." Priznala som, krúžiac okolo odpovedi, ale vyhýbala som sa povedať to na rovinu. Hrýzla som si peru, kým som čakala na jej odpoveď, v pozadí bolo slabo počuť spev chalanov, bola to jediná ďalšia vec, ktorú som počula. Hoci by som bola radšej keby prestali spievať a zjavili sa pri dverách, pripravení zachrániť ma pred čímkoľvek, čo malo prísť. V mysli som si dala facku, mám 19 rokov, potrebujem dospieť, prestať sa skrývať za sarkazmus, povýšenecký múr mi bude život iba robiť ťažším ako už je.
"Dostala si sa do víru lží." Skonštatovala, musela som si silnejšie zahryznúť do pery, keď prvá vec, ktorá ma napadla bolo video, ktoré som dneska ráno pozerala na YouTube. Zhlboka som sa nadýchla a vyhodila si z hlavy všetky takéto podobné myšlienky, teraz nebol čas na vtipy. Niečo mi napovedalo, že Kendall nechápe humor.
"To bol vtip, ti si vlastne jediná, kto o tom vedel, nič zlé z toho nevzišlo." Snažila som sa jej to zhrnúť, ale iba vyzerala viac naštvane.
"O to nejde!" Odvetila a zvýšila hlas.
"Okay, chápem, nemala som klamať, ale nie je nič, čím by som to teraz zmenila."
"A čo tá minulá noc, tiež to ľutuješ?" Zavrčala, keď sa ku mne priblížila.
"Prečo mi proste znova nedáš facku?" Odvetila som bez nadšenia, ako stála pár centimetrov odo mňa.
"Ver mi, že by som to rada spravila, ale chcem najprv počuť, čo mi povieš, zlepšilo by mi to deň." Uškrnula sa.
"Nemala som to povedať. Tak, si šťastná?" Odvetila som a zdvihla ruky do vzduchu na znak neviny. Začala opäť pochodovať po miestnosti, náznak zla sa jej jemne mihol v oku.
"Ako môžeš 'milovať' niekoho koho nepoznáš?" Zasmiala sa cynicky, keď dala 'milovať' do úvodzoviek. Nechcelo sa mi unúvať nechať sa ňou vypočúvať, tak som zoskočila zo stola a kráčala smerom k dverám. Jej ruka vystrelila priamo predo mňa a zastavila ma pred pohnutím. "Kam si myslíš, že ideš?" Posmievala sa a pozerala sa na mňa dole, keďže mala obuté najmenej 12 centimetrové opätky.
"Do kúpeľne, ak by ti to nevadilo?" Odvetila a prižmúrila na ňu oči.
"Nie." Zavrčala a potiahla ma násilne do mojej predchádzajúcej polohy. Oprela som sa o stôl a snažila sa vyzerať sebaisto, ale jej neustále vrčanie a predchádzajúce násilné správanie ma zahnalo na pokraj. "Aké je Louisove stredné meno?"
"Čo?" Uškrnula som sa a takmer som sa smiala nad náhodnosťou jej otázky.
"Odkiaľ pochádza?" Zakričala, ignorujúc moju poznámku.
"Netuším." Odvetila som s malým množstvom smiechu v hlase.
"Aký je dátum jeho konkurzu v X-factore?"
"Prosím?" Posmievala som sa.
"Koľko má súrodencov?"
"3?" Hádala som a zvraštila obočie.
"Aké je jeho obľúbené jedlo?"
"Jedlé." Odvetila som ironicky, keď som ju sledovala valiť hlúpe otázky z jej ostrého jazyka.
"Aké hodnotenie dostal v deviatom ročníku z testu z angličtiny?"
"Čo je toto za otázky?" Zasmiala som sa.
"Aký používa šampón?"
"Zbláznila si sa?" Spýtala som sa, zatiaľ čo som zhlboka vydychovala z toho, ako veľmi som sa smiala.
"Koľko má followerov na twitteri?"
"Veľa." Uškrnula som sa, nemohla vyzerať viac naštvane ako teraz, nemala som tušenie, kam toto vedie, ale ak mám byť úprimná, prišlo mi to trochu zábavné.
"NEVIEŠ O ŇOM NIČ!" Zakričala a otočila sa mi tvárou z opačnej strany miestnosti.
"Nepotrebujem vedieť, aký používa šampón, aby som..." Zastavila som predtým, aby som pokračovala.
"Aby si čo? Aby si ho milovala?!" Pokračovala v kričaní. Ignorovala som jej rečnenie a hľadela si priamo na nohy, ktoré boli natočené dovnútra, ukazujúc moju zraniteľnosť. "Ako môžeš milovať niekoho, koho nepoznáš?" Zavrčala, keď sa ku mne priblížila, očakávala som facku, keď som neodpovedala, ale ona sa iba pre seba pohŕdavo zasmiala predtým, ako ustúpila o pár krokov. "Scarlett Dalton." Zasmiala sa diabolsky. Prižmúrila som oči, nikdy nikto nepoužil moje priezvisko, veľmi malá hŕstka ľudí poznala moje priezvisko, nieto ho ešte používali. Bolo to Scarlett, len Scarlett. "Scarlett Destiny Dalton." Dodala a poklopkala si prstami po brade. Zdesila som sa pri zvuku môjho stredného mena, nikto nevedel moje stredné meno, dokonca ani nikto, koho som považovala za kamaráta.
"Neviem, ako si prišla na moje neznáme mená, ale je to desivé." Uškrnula som sa.
"Spravila som si malý prieskum." Uškrnula sa, čo ma iba spôsobilo zrýchlenie môjho tepu. Prieskum? Mohla zistiť veci, ktoré by mali zostať pod kôpkou piesku, navždy. "Vieš, moji rodičia sú, ako nižšie triedy ľudstva ich volajú - 'bohatí'." Zasmiala sa cynicky, zatiaľ čo ja som prevrátila očami, bola taká plná samej seba a všetko, čo robila bolo jasné vyžívanie z peňazí rodičov. "Takže som si najala nejakých ľudí, ktorých pozná môj otec a teraz viem pár vecí." Usmiala sa ľstivo. Prehltla som a čakala, kedy ma roztrhá na kusy. Rovnako, ako som chcela odísť, bežať a nikdy sa nevrátiť, som musela vedieť, čo o mne skrýva v jej skazenej mysli. "Viem, ako si prekrmovala svoju zlatú rybičku, keď si mala 8 rokov a zabila ju."
"Dobre, to bola nehoda." Obraňovala som sa, no napriek tomu som sa extrémne obávala, ako do riti môže niekto niečo takéto zistiť? Moja rybička Dory bola navždy preč, keď ju moja mama spláchla do záchodu pred 11 rokmi, nikdy sa to neuchovalo na nahrávke, takže ako je možné, že niekto ďalší toto vie? A všetci ďalší svedkovia sú už teraz tiež preč, musela som prehltnúť, aby sa mi slzy nerozliali po tvári pri jasnej spomienke na minulý rok, ktorá mi utápala myšlienky. Hocijaká myšlienka na moju rodinu mi prinášala intenzívne výjavy, rýchlo sa približujúca voda, moji modliaci sa rodičia a moja sestra, jediná, ktorej som sľúbila, že ju ochránim. V hrdle sa mi vytvorila ostrá hrča, keď hrozilo, že mi začnú tiecť slzy, ale nechystala som sa robiť zo seba slabocha pred Kendall, iba by ma zničila ešte viac.
"Tiež viem, že keď si mala 11, v škole si takmer prepadla z matematiky." Skonštatovala a pozerala sa príliš do diaľky, spokojná sama so sebou. Prevrátila som očami nad týmto prehlásením, toto vedeli takmer všetci, nikdy som nevenovala pozornosť matematike, zlyhanie bolo nevyhnutné, keď som prešla cez skúšku, bol to ako zázrak zhora. "Tiež viem, ako ti všetky kamarátky sľúbili, že pôjdete spolu na ples ako skupinka, ale všetky ťa pustili k vode kvôli ich novým frajerom."
"Ako vieš do riti toto?" Spýtala som sa ohromene. Toto bolo niečo, na čo som sa snažila zabudnúť, kamarátky neboli už viac kamarátkami kvôli takýmto udalostiam. Ples bol nocou, na ktorú som chcela zabudnúť. Ona sa iba zasmiala a pokračovala v klopkaní si prstami po brade.
"Chodievaš do Starbucksu blízko tvojho byt alebo by som mala povedať starého bytu, keďže si sa nechala vykopnúť." Zachichotala sa. "Chodievaš tam iba pozrieť Justina, tvojho obľúbeného barmana."
"Robí dobré drinky." Obraňovala som sa.
"Jasné, správne." Uškrnula sa. "Viem aj, že chodíš rada a veľa na party a do klubov."
"Nerobí to každý teenager?"
"Väčšina, ale prestala si chodiť, nie?" Pátrala; zostávala som ticho a dúfala, že to nesmeruje tam, kam si myslím, že to smeruje. Slzy som mala už na krajíčku, ako som čakala, kým bude pokračovať, odmietala som nechať stiecť slzy po lícach, ale bolo to ťažie než si viete predstaviť. "27. február." Uviedla a sledovala moju reakciu. Trhlo mnou pri tom dátume. "Prečo mi nepovieš, čo sa tú noc stalo?" Vypytovala sa ma a krúžila okolo mňa, keď som sa postavila od stola.
"Nič." Klamala som cez zaťaté zuby.
"Hanbíš sa?" Spýtala sa, pevnejšie som stisla zuby a zostávala potichu. "Vypil toho niekto veľa?" Posmievala sa falošným tónom v hlase.
"Mala som jeden drink." Zavrčala som, cítila som sa, akoby ma vyšetrovala polícia, všetko odznova.
"Len jeden?" Pokračovala vo výsluchu. Prevrátila som očami, pričom som dúfala, že sa zbavím sĺz.
"Prestaň vyťahovať moju minulosť, nemá žiadnu platnosť do budúcnosti."
"Oh, to viem." Uškrnula sa. "Iba si užívam, robiť ti toto. Vidím tie slzy v tvojich očiach, snažíš sa najlepšie ako vieš, aby si neplakala, dobrý pokus." Zafučala. "Predstavuješ si tú noc celú odznova, však?" Opýtala sa, keď zastavila priamo pred mojimi očami. Neunúvala som sa pozrieť na ňu, oči som opäť odvrátila k mojim chodidlám. "Ako ťa vyniesol do auta alebo by som mala povedať odtiahol." Zasmiala sa, akoby na tom bolo niečo vtipné. "Ako zamkol dvere a zašepkal ti niečo do ucha. Spôsob, akým sa ti v očiach zjavil strach, ale nemohla si sa hýbať. Ten jeden drink bol osudný, nebol to len drink, však?" Vypytovala sa. Nehovorila som ani som sa nepohla, iba som pokračovala v hľadení na špinavú podlahu. "Nadrogoval ťa." Uškrnula sa. "Nemala si ani tušenie, čo robíš, nemala si nad sebou žiadnu kontrolu, však?" Spýtala sa rétoricky, keď začala okolo mňa znova krúžiť. "Šoféroval naďalej aj napriek tvojim nárekom o pomoc, bola si bezcenná. Stále si." Zavrčala, veľmi som jej chcela streliť facku, ale nechcela som sa znížiť na jej úroveň. Už som sa viac nesnažila zabrániť slzám a neochotne som ich nechala pomaly tiecť z očí a tým som jej dala reakciu, ktorú chcela. Natiahla ku mne prst a jednu mi zotrela, nie spôsobom, že by ju to trápilo, len robila miesto pre viac sĺz. "Neplač, na minulosti nezáleží, nepamätáš?" Spýtala sa rétoricky, naklonila ku mne hlavu a snažila sa mi predrať do mozgu. "Vtiahol ťa k nemu do domu a pritlačil ťa o stenu jeho izby."
"Prosím ťa, prestaň." Zafňukala som, nechcela som si to pripomínať. Netušila som, dokiaľ o tomto vie, vedela to iba polícia, dokonca ani Taylor netušila, čo sa v tú noc stalo, odmietala som o tom hovoriť.
"Ale práve to začína byť zaujímavé." Zasmiala sa. "Potom ťa hodil na posteľ, že? Páčilo sa ti to?" Škerila sa a snažila sa mi pozerať do očí, odvrátila som od nej hlavu. "Dúfam, že si neplánovala obliecť si tie šaty znova po tom, čo ich z teba strhol, bolo to niečo ako stará neupravená handra na podlahy." Trhlo mnou pri jej slovách, moje pokusy zastaviť ju ochabli, keď mi telo zamrzlo, akoby bolo z kameňa. "Čo sa stalo potom?" Zašepkala mi do ucha.
"Drž hubu." Zamrmlala som a snažila sa znieť sebaisto, ale hlas sa mi začínal lámať.
"Hanbíš sa?" Spýtala sa a zastavila priamo predo mnou. Zahryzla som si do pery, nechcela som odpovedať, nechcela som nad tým rozmýšľať, prenasledovalo ma to v snoch alebo mohla by som povedať v nočných morách každú noc, nepotrebovala som, aby sa mi to vrátilo do reality. "Donútilo ťa to cítiť sa bezcenne?" Zavrčala jemne.
"To, čo sa stalo tú noc nie je tvoja starosť a malo by to zostať v súkromí."
"Ale oni vravia, že tvoja minulosť poukazuje na to, aká si dnes."
"Ako by to mohlo poukazovať na to, aká som dnes?" Vyštekla som.
"No, pozrime sa..." Uškrnula sa. "Robí to z teba bezcenného človeka, čo stále si. Bola si nezodpovedná a stále si."
"DRŽ HUBU!" Vykríkla som, nemohla som dlhšie zniesť počúvať to, ničila ma vlákno po vlákne, toto je presne, čo chcela a ja som jej to dávala ako na tanieri.
"Teraz môžeš kričať, je to hanba a ty si to nemohla spraviť v tú noc, keď-"
"PRESTAŇ!" Zakričala som ju a skočila jej do reči, nemohla som to viac počúvať. Slzy sa mi divo valili po tvári, keď som sa sťažka nadychovala medzi vzlykmi a snažila sa nechytiť panický záchvat.
"ZNÁSILNIL ŤA A TO NEZMENÍŠ!" Skríkla mi do tváre, jej tvár bola len pár centimetrov od mojej.
"PRESTAŇ, prestaň!" Opakovala som, cítila som sa porazene, myšlienky na tú noc mi zaplavili myseľ a už som to nemohla zastaviť.
"Si rovnaký slaboch, ako si bola tú noc."
"Prestaň." Prosila som sotva počuteľne.
"Nie, ty prestaň, nepatríš sem." Zavrčala.
"Nemôžem s tým nič spraviť, že milujem tvojho frajera, možno ho nepoznám ako ty, ale nemôžem zmeniť svoje city a ničiť niekoho to tiež nezmení!" Zakričala som predtým, ako som sa popri nej pretlačila iba aby sa mi poskytol pohľad na 5 spotených chalanov. Moje oči sa stretli s Louisovymi, ale ignorovala som všetko, čo ktokoľvek povedal a pretlačila som sa popri nich, keď som začala bežať smerom k východu. Tieto sekundy, keď sa stretli Louisov a môj pohľad vyzerali tak úprimne, nevedela som koľko z toho, ktorýkoľvek z nich počul, ale nechcela som to vedieť. Rada som nechávala svoju minulosť skrytú a tak to malo aj zostať. Pokračovala som v behu až som došla k dverám, stlačila som kľučku a otvorila dvere. Nohy ma niesli k autobusu, bolo to len pár stoviek metrov, ale vyzeralo to, akoby sa strácal v diaľke. Bežala som a bežala, zatiaľ čo mi slzy neustále stekali po lícach.
"SCARLETT!!" Kričal za mnou povedomý hlas v chladnom nočnom vánku, ale ignorovala som ho a bežala ďalej.


P.S.: Kde bolo, tam bolo, bola jedna Kristen, ktorej trvalo snáď 100 rokov preložiť jednu časť. Viem, že to trvalo a mrzí ma to, ale čo už narobíte, keď nič nestíham. :) Každopádne som bola nadšená z komentárov k predchádzajúcej časti, ďakujem, veľmi si to cením a snažím sa prekladať, tak často, ako to ide. Bohužiaľ, nie vždy je to také ľahké a tie časti sú veľmi často dlhé, plné dlhých ťažkých odstavcov na preklad, takže to nie je také jednoduché. Nepíšem k tejto časti ani In the previous part, ani In the next part z dôvodu, že je 23:51 a ja ráno vstávam do školy a som maximálne unavená, takže to keď tak dodatočne zajtra dopíšem. Ešte raz veeeľmi ďakujem všetkým čitateľom, love ya all. ♥
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Janie Janie | 29. ledna 2014 v 8:35 | Reagovat

Miluju tuhle ff-ku! Díky za překlad ^_~

2 kiki kiki | 29. ledna 2014 v 11:54 | Reagovat

Bommba!! Určite šiel Louos alebo Hazza za nou

3 -.- -.- | 3. února 2014 v 18:39 | Reagovat

Prepáčte, že to všetko musím vyjadrovať sem ale inak to nejde -.- Milovala som poviedky, ktoré ste sem pridávali aj predtým a zrušili ste ich :-x To naozaj neviete pochopiť, že nie všetci vedia tak dobre po anglicky ako vy? Že sa vždycky tešíme na nové časti, ktoré pridáte až minimálne po troch mesiacoch? Potom sa nečudujte, že tu máte toľko málo komentárov a hviezdičiek :-|

4 Meme Meme | 3. února 2014 v 20:37 | Reagovat

Tak to bol určite Louis :-D Teda...myslím si :D Už sa teším na ďaľšiu :D

5 takemehome-rf takemehome-rf | 4. února 2014 v 17:16 | Reagovat

[3]: takže ako by som to povedala.. ja som tu oficiálne len ako korektorka príbehov a tento príbeh som "zdedila" po predchádzajúcej adminke, neviem prečo je tu pauza u ostatných adminiek, ja osobne sa snažím prekladať tak často, ako to ide a bohužiaľ, keďže nie všetci viete po anglicky, tak by ste mohli chápať, že nie je také jednoduché preložiť to do slovenčiny a ešte aj sformulovať do čitateľskej formy :) a okrem toho, nie sme schopné prekladať od rána do večera, máme školu, svoje povinnosti a nemôžeme žiť len v svojej bubline :)

6 takemehome-rf takemehome-rf | 4. února 2014 v 17:16 | Reagovat

a okrem toho ďakujem za všetky pozitívne komentáre od dievčat, cením si, že to čítate ♥

7 Majka Majka | 13. února 2014 v 17:19 | Reagovat

Ahoooj supeer je to som si myslela ze sa tento blog stopol jak ste tu dlho neboli :(( ale aspon ze tu pises ty :)) inak super cast som ju uz citala v anj aj sniekolkymi dalsimi ale aj tak si to precitam vzdy od teba lebo polovicu s toho vzdy nerozumiem :DD :)

8 *Jessie* *Jessie* | E-mail | Web | 21. srpna 2014 v 17:24 | Reagovat

Kdy bude další část? :-(  Strašně se na ni těším a dlouho jste nic nepřidali

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama